Totiž, Vasiľovi Biľakovi, ktorý sa tak či onak zo všetkého vyvliekol - pretože tu už raz máme takú spravodlivosť, akú máme a tiež tu ešte vždy máme dostatok významne aktívnych a nemlčiacich činovníkov, služobníkov, pusipajtášov a oddaných straníckych novinárov a publicistov tamtej éry (toto! sú skutočné dnešné problémy, okrem iných, pravdaže; nie najmä dožívajúci Vasiľ Biľak sám osebe) - tomu bolo zrejme srdečne ukradnuté, že úzku ulicu pred jeho domom niekoľko desiatok minút blokuje kamión s (dúfajme) neškodným tankom naloženým na návese. Notabene, bola to „té sedemdesiatdvojka“, čiže tank, ktorý v roku 1968 existoval na výkresoch či v prototypoch – pri invázii vojsk VZ do Československa slúžili tanky T-62 (a možno aj T-55), o generáciu či dve staršie. To ma ale až tak netanguje ...
Ďalej, poslanec Hlina (*1970, „nech súdruh Biľak vie, aké je to ráno otvoriť okno a pozerať do hlavne tanku") vie veľmi pravdepodobne dokonalé nič o tom, ako tak asi môže vyzerať kanón vyzbrojeného sovietskeho tanku pod kuchynským oknom a aký je to pocit (ako napríklad u nás na Pražskej ulici v Bratislave, kde som vyrastal a kde som sa onoho rána otca pri okne pýtal, či bude vojna; mali sme ich tam, veru, kolónu, nie jeden - a skvelý výhľad priam z 1. poschodia).
A napokon, poslanec Hlina si kdesi zle prečítal aj dátumy, obsahy a súvislosti. Invázia, ako je všeobecne známe, sa konala z 20. na 21. augusta, nie 31. augusta. S vencom desať dní po funuse. Moskovský protokol, na ktorý Hlina odkazoval a ktorý už nebol o otváraní okien a o tankoch, sa podpisoval 26. augusta a 27. augusta sa vydávalo komuniké. Moskva locuta, causa finita est. Nijaký 31. august, toho dňa moskovský diktát už len prešiel Ústredným výborom KSČ. A dokonca ani to ešte nebol skutočný začiatok normalizácie, pretože tú efektívne započal až G. Husák v apríli 1969, keď vo vedení strany vystriedal Dubčeka. A - našťastie v nešťastí! - normalizáciu neriadil Biľak. Nohavice šije dobre, k sakám nepustiť. Pod Biľakovým velením by sa bolo, trúfam si odhadnúť, normalizovalo ešte dôkladnejšie, triedne uvedomelejšie a najmä ešte o poznanie tristnejšie, ak nie tragickejšie - čo dr. Husák, prirodzene, nemohol nevedieť.
Alebo, predsa - nebolo vari predsa len účelom tohto podujatia poučiť o dejinách mládež a mladšiu strednú generáciu? Nebola to náhodou dobre myslená osveta?
Ale choďte ...
Myslím si, že viac k tomu už niet čo dodať. Otázky, či a ako je vôbec možné, a či je vôbec legálne a prístojné, že dnes ktokoľvek na Slovensku môže vlastniť tank, ktorý ešte zďaleka nie je muzeálnym artiklom, a ktokoľvek s ním môže len tak vytiahnuť do ulíc a všetko, čo s tým súvisí - to rád nechám na povolanejších.
Ale zato: mne osobne toto insitné matiné poslanca Hlinu ponúklo (čírou náhodou) príležitosť na drobnú samopaš. Neviem, či sa už niekomu niekedy podarilo odfotografovať sovietsky tank pred Bielym domom... alebo aspoň pred zmenšenou napodobeninou jeho južného priečelia. Mne sa to práve pri tejto príležitosti podarilo. O jeden záber sa teda podelím.
(Pre informáciu – je to rezidencia amerického veľvyslanca v Bratislave neďaleko Slavína.)
Na foto možno kliknúť - zväčší sa.