O devalvácii prekladateľského remesla (V)

Autor: Peter Gomolčák | 9.10.2009 o 8:36 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  3202x

(Nesúrodé poznámky ku Dňu prekladateľov) Rozoznať nabrznuté mlieko od čerstvého Geniálny marketingový vynález

(dokončenie; štvrtú časť nájdete tu)

Devalvácia prekladateľského remesla, málo kvalifikované postupy mnohých, veľmi mnohých (v nijakom prípade si netrúfam spakruky tvrdiť, že všetkých) slovenských prekladateľských agentúr a celková situácia na tomto trhu sú dnes tým vypuklejšie a alarmujúcejšie, čím viac v modernom svete naberá na váhe význam neliterárneho prekladu. Zásadných ťažkostí, ktoré tento paradox spôsobujú, je niekoľko - schematicky by sa dali zhrnúť asi takto: potreba a dôležitosť prekladov v medzinárodnej komunikácii narastá - prekladateľov a obchodníkov s prekladmi nekontrolovane pribúda - dôraz na kvalitu prekladateľskej produkcie sa síce nahlas deklaruje (najčastejšie z reklamných, ale aj byrokratických dôvodov), no skutočnosť je celkom iná - a, napokon, klientov, ktorí dokážu spoľahlivo rozlíšiť, či kupujú skutočný preklad alebo len akúsi ponášku naň, nie je - žiaľ! - zďaleka toľko ako ľudí, ktorí hravo rozoznajú audi od trabanta alebo nabrznuté mlieko od čerstvého. V tomto poslednom, teda v povahe prekladateľského  „tovaru" a v tovaroznalectve tohto druhu vidím len ťažko (ak vôbec) riešiteľný problém - je to stav, ktorý sa len tak ľahko nezmení.

Čo sa však riešiť možno dá - či dalo by sa, keby bola vôľa - je nový „geniálny" nápad niektorých agentúr, ktoré si vymysleli presne toto: „NOVINKA - s potešením vám oznamujeme, že sme  ponuku služieb rozšírili o úradné preklady (tzv. súdne preklady) s pečiatkou bez sprostredkovateľskej prirážky v kombinácii slovenčina a jazyk anglický a nemecký" (citované z internetu). Táto dojemná novinka (už som ju spomenul v predošlej časti - len sám som za posledný mesiac dostal tri ponuky tohto žánru), ktorú si určite vymyslelo viacero agentúr v približne rovnakom čase a ktorá organicky nadväzuje na trend, ktorý som tu zbežne načrtol, v nijakom prípade neznamená, že agentúra bude úradné preklady predávať bez sprostredkovateľskej marže - to je jednoducho hrubá reklamná lož.  Už som sa o tom zmienil vyššie: v skutočnosti to v praxi znamená asi toľko, že agentúra si zoženie úradných prekladateľov, ktorí pravdepodobne nemajú veľa práce a sú teda ochotní pracovať aj za zderskú odmenu, hlboko pod tarifami znaleckých (prekladateľských) úkonov stanovenými vo Vyhláške MS SR 565/2008 ... o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Agentúra potom klientovi preklad síce predá za tarifnú cenu akoby „bez marže", no sám nešťastný prekladateľ z tejto odmeny uvidí v dobrom prípade čosi vyše polovice, v horších prípadoch ešte menej ako tretinu. K akým pracovným výkonom potom takéto odmeny prekladateľov stimulujú, a aké preklady odovzdávajú, to sa akosi nedá spoľahlivo zovšeobecniť - ale videl som už aj taký výkon úradného prekladateľa, ktorý mal zo deväť strán a prekladateľ ho dokázal „sfúknuť" od rána do skorého popoludnia. Áno, presne tak ten text aj vyzeral. To sa v blogu ani nedá dosť dobre komentovať...

Stav, ktorý dnes prekladateľské agentúry týmto marketingovým vynálezom nastoľujú, sa dá riešiť - nie síce ľahko, ale každopádne dá - prinajmenšom dvoma spôsobmi: buď legislatívne (videli ste už agentúru, ktorá by explicitne obchodovala s notárskymi úkonmi? ja nie) alebo tak, ako to predviedlo ono Združenie úradných prekladateľov, ktorým som tieto poznámky začal. A preto sa ešte raz hlásim k ich profesionálnej solidarite, hoci si myslím, že naše remeslo a jeho produkcia dnes trpí oveľa viac a komplexnejšie než len výskytom predražených a nekvalitných služieb prekladateľských agentúr. Oni to ale určite dobre vedia aj sami.

(koniec)



♣ Poznámka na záver:
Všimol som si, že niekoľko diskutérov tu medzičasom vyslovilo podozrenie, že som si dal námahu napísať tento „siahodlhý" príspevok preto, aby som si skrze neho robil osobnú reklamu. Chcem teda povedať, že osobná reklama je zaiste užitočná vec (klamal my som, keby som sa tváril, že to tak nie je). V každom prípade však tvrdím aj to, že toto nebol môj motív, a to ani okrajovo či druhoplánovo. Akurát v tomto fachu (komerčného, neliterárneho prekladu) si ďalšiu reklamu nepotrebujem robiť - poctivo si už vari sedem rokov platím sponzorované odkazy vo vyhľadávačoch a - „last but not least" - mám aj dosť stabilnej i sporadickej klientely, ktorá ma (chvalabohu) dokáže uživiť a zásobovať takým množstvom práce, ktorú len tak-tak že stíham (alebo aj nestíham a čas od času chtiac-nechtiac odmietam alebo presúvam na neskôr... ako sa dá).
Článok na túto tému som napísal po niekoľkých rokoch prežúvania (témy) a hľadania spôsobu, akým ju naservírovať práve tak, aby text nevyzeral až priveľmi hlúpo a aby budil čo najmenej práve takýchto podozrení.
GomoSkrátka a dobre: nechcel som týmto príspevkom dosiahnuť nič menej a nič viac, iba povedať, že existuje akýsi problém, pomenovať ho a stručne opísať - a to preto, lebo nikto iný to zatiaľ takto súhrnne nepovedal, aspoň sám som nič také nezaregistroval. Kto iný ako „insider" by to už mal urobiť? A ako inak a kvalifikovanejšie by to mal urobiť, než tak, že bude čerpať z vlastnej skúsenosti?
A riziko, že príspevok môže zaznieť aj ako osobná reklama - to som na seba vzal dobrovoľne a pri plnom vedomí. Žijem už nejaký piatok, pracoval som aj v novinách (svojho času dosť exponovaných) a čosi o tom, ako to chodí, sa na mňa za ten čas stihlo nalepiť.

Želám vospolok príjemný a ničím nerušený deň.
Bodka za správou.

P.G.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Spolupracuje aj s firmou Apple. Peniaze na výskum ale nedostal

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Koho odfotili s Kollárom či Lipšicom? Politici a mafiáni na fotkách

Z väzby prepustili Ľubomíra Kudličku.


Už ste čítali?