(druhá časť)
Pod pseudoagentúrami a parazitmi v nijakom prípade nerozumiem viac či menej solídne, už nejaký čas zavedené (alebo hoci aj nové - prečo nie?) firmy tohto druhu, ktoré komerčnú prekladateľskú produkciu berú vážne a naozaj k nej pridávajú hodnotu. Za slušnú prekladateľskú agentúru ja totiž považujem ustanovizeň, ktorá sa aspoň v hrubých rysoch ponáša na klasickú vydavateľskú redakciu - kde sa s textom skutočne pracuje a kde sa texty kultivujú. Teda kde sa hodnota textu skutočne zvyšuje. Taká pridaná hodnota si, prirodzene, zasluhuje odmenu a vysoké ceny tých agentúr, ktoré si na tom, čo klientom odovzdávajú, dávajú vskutku záležať, ma nijako zvlášť nerozčuľujú, pretože každý skutočný prekladateľ (ako aj každý skutočný autor) vie, že text, ak má vyzerať slušne, potrebuje redakciu a korektúru. (Ich ceny môžu azda rozčúliť nič netušiaceho zákazníka, ak sú fakt premrštené a ak bol zákazník neopatrný a neopýtal sa vopred. S tým ja ale osobnú skúsenosť nemám, len súkromné referencie napríklad o jednom maďarskom úmrtnom liste, za ktorého úradný preklad do slovenčiny si jedna agentúra pred 12 rokmi bez mihnutia brvou vypýtala 1800 korún.) Predpokladám, že otázka vysokých cien účtovaných solídnymi agentúrami a spôsob ich fungovania nespadá celkom (alebo aspoň nie nevyhnutne) ani do manifestu Združenia úradných prekladateľov ..., ktoré hovorí výslovne o "predražených a nekvalitných službách prekladateľských agentúr" - i keď aj tie seriózne sa dnes už určite snažia tlačiť ceny smerom nadol a tým pádom nevyhnutne vyhľadávať takých prekladateľov, ktorí sú ochotní pracovať lacno a redukovať ich odmeny na (azda) znesiteľné minimum. To, samozrejme, priamo a nerozlučne súvisí s nezdravým vývojom na tomto trhu a s dampingovou konkurenciou, ktorú možno pokojne a bez preháňania prirovnať k záplave treťotriedneho ázijského spotrebného tovaru v obchodoch a na trhoch.
Vývoj bol taký, že na prelome desaťročia alebo ešte o čosi neskôr začali k „starým" prekladateľským agentúram (ktoré, dá sa predpokladať, vznikali na dobre hnojenej a pooranej pôde zahranično‑obchodných kontaktov prednovembrových „starých štruktúr") postupne pribúdať ďalšie a ďalšie... a pribúdajú dodnes. Často si však na internetových stránkach týchto „newbies" stačí prečítať pár riadkov alebo hesiel či sloganov, aby bolo divákovi dosť jasné, že tu sa veru nijaká pridaná hodnota pridávať nebude. Len napríklad: „preklady so súdnym overením" (technický nezmysel), „lokalizácia softwaru" (softvér), „Preklad je možné dodať e-mailom, osobne v kancelárii alebo pomocou elektronickej objednávky... po dodaní prekladu bude vypracovaná cenová kalkulácia" (hlúposť, nezmysel - autori majú na mysli predlohu prekladu, originál), „Pošlite Vašu požiadavku na preklad priamo k nám prostredníctvom www formuláru... Profesionálny preklad vám bude doručený podľa Vášho výberu i požiadaviek" (pravopis, štýl a pasíva), „...cena sa ďalej odvíja od práve prebiehajúcich cenových akcií a zliav, množstevných zliav, príplatky za extra urgentné preklady, vysokú náročnosť textu..." (rozbité skloňovanie), „Pre presnú kalkuláciu na úradný preklad vyplňte prosím online objednávku, alebo nám priamo zašlite súbor" (pravopis; pre = for, t.j. anglická konštrukcia, v slovenčine nepatričná; ja? my?; nepatričné veľké "V"), „Preklady a tlmočenie pre našich zákazníkov sú dodávané..." (dodávka tlmočenia?; zbytočne pasívna veta)...
A tak ďalej.
Za úplne najpôvabnejší prezentačný textík tohto druhu, aký sa mi podarilo z webu vyloviť, považujem tento literárny výtvor istého „najlepšieho servisu": „Spoločnosť ... pôsobí na trhu od roku 2004, kedy sme vyhotovili prvý preklad z nemeckého do slovenského jazyka v oblasti drevospracujúceho priemyslu. Tento základný kameň našej spoločnosti vytvoril predpoklady, aby sme svojim klientom ponúkli širší sortiment služieb na vyššej úrovni." Nuž, takýto prekladateľský servis už hraničí s absolútnom.
(pokračovanie nájdete tu)