Volebný systém potrebuje revolúciu – nie Procházkovu kozmetiku

Autor: Peter Gomolčák | 4.12.2012 o 10:12 | (upravené 6.12.2012 o 11:22) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  782x

Obávam sa, že volebný systém, ktorý nedávno navrhol Dr. Radoslav Procházka, je - ťažko povedať, čo presne, ale určite to nie je to, čo Slovensko potrebuje.

Tomu, prečo Radoslav Procházka nešiel s Danielom Lipšicom do strany Nová väčšina (Daniel Lipšic), tomu sa dá porozumieť obzvlášť ľahko. Sotvaktorý normálny človek, nie to právnik a azda aj politik Procházkových kvalít (o ktorých aspoň ja osobne vonkoncom nepochybujem), by sa totiž mohol dobrovoľne pridať k takzvanej „väčšine", či už „starej" alebo „novej", kde tou „väčšinou" nie je nikto iný než práve on - sám Daniel Lipšic; ktorýže Lipšic, ak si dobre spomínam, pôvodne avizoval vznik strany budovanej zdola nahor, nie naopak. Podľa názoru jedného môjho váženého a kompetentného priateľa, s ktorým som si nedávno na tieto témy vymenil niekoľko mailov, stratil Dr. Lipšic zrejme už aj posledné zvyšky súdnosti – a zostala mu už len tá stará a číra egománia. To vravím pri všetkej úcte k minulým výkonom D. Lipšica v jeho ministerských postoch, v hlbokej úcte k jeho zápalu pre dobré veci, v boji proti primitívnej mafii (isteže nie proti „white collars", až tam zatiaľ akosi nedosiahol) i pri všetkej úcte k jeho obchodom s rozličnými Mojžišmi, „pošahanými“ Žiakmi (cit. zo spisu Gorila) či k rozličným jeho komunistickým a izraelským poradcom, ktorí mu zaručene radia len pre blaho tejto krajiny a kmeňa slovenského (jedného z nich poznám osobne už desaťročia - raz mi súkromne povedal, že "čo je od štátu, je od diabla". Takto veru.). Skutočne, ešte som nepočul, že by sa kdesi v dejinách sveta a blízkeho okolia (okrem českých krajín) bola vyskytla politická strana pomenovaná po svojom zakladateľovi (iste, mohlo mi niečo uniknúť, ale neviem o tom). Toto si veruže netrúfol ani Vladimír Lenin, ani Jozef Stalin, ani Adolf Hitler, ani Mustafa Kemal, ani Saddám Hussein... ba ani Kim Ir Sen ... ba ani len ten náš Mečiar. O tzv. demokratoch ani nevraviac. Alebo – niežeby si netrúfli. Len neboli až takí egomaniakálni a až takí natvrdlí a odkázaní, aby sa uchýlili až k tomuto. (Uchýlili sa, isteže, ku kadečomu inému – ale vlastné meno v názve strany je zjavne len nesmelým začiatkom... Ťažko povedať, čoho. Tak či onak – robí sa to skrátka inak, nie takto, pane!).
O Lipšica ani o jeho „väčšinu" (prepytujem) mi tu teraz ale nejde v prvom pláne – to naozaj len veľmi okrajovo (ale nemohol som sa na úvod nezmieniť, aspoň zmieniť). Takýchto „väčšín" a kadejakých „99 percent"..., toho tu už bolo habadej a, chvalabohu, je to už zväčša aj minulosťou. Pravdaže, vrátane boľševikov – čo terminologicky i obsahovo nezastrešuje nič viac a nič menej než akurát – Lipšicovu "Novú väčšinu". Úsmevné - však, dámy a pani? Lipšic - nový boľševik. Nová väčšina. Noví boľševici. (Nemyslím to celkom vážne, ale niečo na tom určite je.)


Čo sa mi však chápe o poznanie ťažšie ako Procházkov postoj k Novej „väčšine“ (Daniel Lipšic), to je jeho návrh na zmenu volebného systému v Slovenskej republike – ktorý ma mimoriadne prekvapil, pretože – ako som už povedal – Procházku síce veľmi kvitujem, ale tento jeho návrh považujem za dokonale... hm, nuž, veru scestný. A ak nie priam scestný, tak prinajmenšom za zbytočný, neúčinný a planý kozmetický náter súčasného volebného systému, ktorý tu v dnešnej podobe zaviedol tuším ešte Vladimír Mečiar a ktorý – div sa svete – tu dodnes zjavne vyhovuje každému politickému činovníkovi. Nevyhovuje len – no proste len tomu smiešnemu obyčajnému „ľudovi", tomu zbytočnému občanovi, ktorý vždy len (chumaj jeden, kdesika na námestí alebo kdesika na Palisádach pred tým parlamentom) komplikuje politickú hru a ktorý dodnes nemá poňatia o tom, kto ho to v tom parlamente (tiež prepytujem) vlastne zastupuje.

Všetkým, presnejšie mnohým nám je tu pomerne jasné, že Slovensko dnes potrebuje zmenu volebného systému, a to veľmi, veľmi, veľmi. Ako soľ. A to celkom konkrétne takú zmenu, ktorá povedie k deanonymizácii a debratislavizácii Národnej rady (ak už sa aj zdráham napísať rovno, že aj k jej destupidizácii); inými slovami k tomu, že ľudia už konečne budú svojich poslancov skutočne aj poznať, budú vedieť, kto konkrétne a menovite ich v parlamente zastupuje, komu sa môžu sťažovať či komu môžu zverovať svoje návrhy na zlepšenie kvality vlastného života (teda nie na zlepšenie kvality života poslancov, ako si to zväčša predstavujú oni sami! Oni sú totiž služobníkmi ľudu: to vymyslel, tuším, už prinajmenšom, naozaj prinajmenšom J. J. Rousseau. Spoločenská zmluva, ktorá sa skutočne dodržiava, je totiž jediným spôsobom na to, aby tu ľudia mohli spoločne existovať a navzájom sa pritom nepozabíjať.) A ešte k tomu, aby ľudia mohli už konečne voliť takých poslancov, ktorí sa im aspoň trochu, aspoň nejako predstavili a nejako osvedčili a, a to najmä, nevoliť takých vagabundov, ktorí sa zjavne skorumpovali, ktorí v parlamente nerobia vonkoncom nič okrem sedenia na zadku, okrem sledovania vlastných existenčných a najmä „nadexistenčných" záujmov alebo ktorí sa proste len inak neosvedčili, pretože sú dokonale anonymní, nečinní, tupí, hlúpi, hluchí voči záujmom verejnosti, arogantní z titulu moci, arogantní z titulu vlastnej hlúposti, arogantní z titulu profesionálnej lži ako metódy.... a tak ďalej, atď. Pokým tu nebude naozaj korektný volebný systém, dovtedy tu nebudeme mať skutočne legitímny parlament, ale zakaždým len 150-členné gangy z veľkej časti polokvalifikovaných až úplne nekvalifikovaných politiko-podnikateľov, ľudí bez kvalifikovaného názoru, bez potrebného intelektu, bez politickej vôle, bez politickej vízie, bez skutočného mandátu na reprezentáciu záujmov občanov, bez chrbtice, bez efektívneho vzdelania a efektívneho mozgu – ale zato s veľkými, veľmi veľkými a vždy poloprázdnymi vreckami a veľkými očakávaniami. Pravdaže, nehovorím o všetkých, božechráň! To by som si nikdy netrúfol. (Ale dokázal by som i menovať, keby došlo až na to. Je ich tam takých až priveľa a nie je to, naozaj to nie je dobré. Verte či neverte.)

Celkom vulgárne a lapidárne, aby som ozrejmil, čo mám na mysli, keď hovorím o volebnom systéme: Ak hoci aj parlament zostane 150-členným parlamentom (čo pravdepodobne – a pevne dúfam a verím – natrvalo nezostane, lebo veď načo toľko hladných krkov, z ktorých my ostatní nemáme vôbec nič, len zlé sny?), za korektný by som považoval taký volebný systém, v ktorom by existovalo, povedzme, tridsať päťmandátových volebných obvodov s väčšinovým systémom v každom z nich. (Alebo hoci aj 50 trojmandátových obvodov, ešte lepšie.) Z takéhoto obvodu potom môže do NR vstúpiť pokojne aj päť ľudí v piatich rôznych partajných tričkách – prečo nie? Isteže by kandidátky asi aj tak sprvoti, tak ako doteraz, podliehali straníckej verchuške (ktorej dnes podliehajú až tak, že je to nechutné), ibaže po prvom kolapse takej tradičnej verchuškovskej kandidátky by taká partaj rýchlo prišla na to, že aj túto (podstatnú) vec musia naozaj a účinne(!) decentralizovať a spoľahnúť sa na kvalitných ľudí v teréne, ktorých majú (alebo aj nemajú) k dispozícii po celom Slovensku. Týmto pádom by došlo aj k výraznej debratislavizácii kandidátok, a teda aj parlamentu, nech by aj priamo v Bratislave boli štyri či sedem z takýchto 30 obvodov.... To je už technický detail.

Verím, že takýto (celkom primitívny, ale určite účinný – nemusíme ho ani nijako nazývať, taký, mäkký alebo zmiešaný...) volebný systém by bol neporovnateľne zrozumiteľnejší a jasnejší než podivný návrh Dr. Procházku ... ústavného právnika (totiž!). A, pravdaže, oveľa zrozumiteľnejší než ten dnešný, ktorý nás odkazuje na jeden volebný obvod a zakaždým aj na akýsi nezrozumiteľný zoznam mien, ktoré nám, voličom, nevravia nič okrem toho, že XY sa volá Jano a YZ sa volá Zuza . To sú práve tie „celostranícke" kandidátky – pohroma nášho volebného systému a každých našich tzv. slobodných volieb.

Procházkov vynález nového volebného systému pre Slovensko, ktorý teda v skutočnosti ani nevymyslel sám Procházka, ale údajne akýsi expert na Masarykovej univerzite v Brne a označil ho za „na mieru šitý pre Slovensko", sa v novinových správach uvádza akosi takto: „Otvorenosť politického systému, efektívna a spravodlivá volebná súťaž a zodpovednosť predstaviteľov štátu za výkonu zverenej moci. To sú tri princípy, o ktoré sa opiera nový volebný systém pre Slovensko oslabujúci vplyv straníckych centrál pri tvorení straníckych kandidátok." No verili by ste tomu?! Aké bravúrne nóvum v politickom systéme! Svet by sa mal od nás poučiť, nie poučovať nás... Toto má byť myšlienkový prínos človeka, akým zrejme je Radoslav Procházka? Na jeho mieste by som, možno, takéto citácie v novinách považoval za útok na vlastnú osobu a česť. Veď toto sú floskuly ešte horšie ako úplne vyprázdnené formulácie v tej najprimitívnejšej internetovej či rozhlasovej reklame.

Sú to predsa úplné hovädiny! Bohužiaľ.

Dobre... azda som naozaj prináročný. Procházkova platforma Alfa teda pokračuje a tvrdí, že „tento volebný systém je zmiešaním výhod pomerného a väčšinového systému a je pre Slovensko ideálny a šitý na mieru".

Takže – čo je to tu vlastne tak fajnovo šité na mieru? Aké, respektíve ktoré (konkrétne ktoré, dočerta!?) výhody sa tu majú tak ideálne miešať? Naozaj netuším, a obávam sa, že to netuší ani onen brniansky krajčír a ani R. Procházka. Prinajmenšom to nedali nijako najavo.

Citujem ďalej: „Ide o systém jeden plus osem obvodov. Celkový počet mandátov, ktoré strana získa, sa bude odvíjať od jej celkového výsledku tak, akoby celá Slovenská republika bola jeden volebný obvod. Ale strany budú svoje mandáty získavať v ôsmich krajoch na základe osobitných krajských kandidátok," predstavil program Procházka." (Cit zo Sme).

Rozumiete tomu, ľudia? Ja teda nie. Čo už toto má byť? Čo sú toto za drísty a komu sú adresované? Odvíjať sa od celkového výsledku tak, akoby ... ?? What? Was? Quoi? Alebo: „ ... odvíjať od celkového výsledku tak, akoby celá republika bola jeden volebný obvod" ... Teda - osem či deväť volebných obvodov alebo jeden volebný obvod? Čo to má zasa byť, to nejaké „akoby jeden"? Osem? Deväť? Alebo jeden?

Ďalej: "Ak teda získa strana viac na severe Slovenska, získa viac poslancov odtiaľ, ako z východu či západu," vysvetlil." Nuž, takéto vysvetlenie už naozaj hraničí s ... Vlastne sa ani neodvažujem napísať, s čím. Ani sa mi nechce veriť, že by R. Procházka dokázal vylúdiť z úst až čosi takéto elementárne až celkom a dokonale pomýlené: keď niečo kváka ako kačka a chodí ako kačka a vyzerá ako kačka, bude to už zrejme naozaj tá kačica. Ak ľudia na severe zvolia toho alebo onoho, bude to asi tým, že ľudia na severe chcú toho alebo onoho – a nie iného. Nie toho z juhu. Však? A toto má byť o efektívnej a zdravej zmene volebného systému? Pán doktor! Preboha...!

Slovenský volebný systém potrebuje revolúciu (podčiarkujem), nie ďalšie záujmové (alebo azda aj dobre myslené, ale zlé či prihlúple) kozmetické úpravy. To tu proste nestačí!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?